Nerealizovaný alternatívny návrh na stokorunáčku z roku 1953
MERKUR 6/2000 - Autor: Zbyšek Šustek
V ostatných rokoch sa podarilo postupne získa? viacero donedávna neznámych informácií o vzniku papierových platidiel, ktoré ruská ceninová tlačiareň Goznak tlačiareň navrhla a vytlačila na objednávku československej vlády na uskutočnenie peňažnej reformy v roku 1953, ako aj kópie ich výtvarných návrhov (Šustek 1997, 1998).
Nedávno sa podarilo získa? aj jediný (dochovaný) alternatívny návrh týchto platidiel. Ide o návrh stokorunáčky. Predstavujú ho dve do podrobností prepracované akvarelové kresby nakreslené na bielom kartóne a označené v archíve Goznaku ako neschválený návrh líca (Obr. 1) a rubu (Obr. 2). Rozmery bankovkového poľa i okrajov (154x80 mm) sa presne zhodujú s rozmermi realizovanej podoby stokorunáčky vzoru 1953.
Obraz lícnej strany (Obr. 1) tematicky zodpovedá požiadavkám stanoveným ministerstvom financií v Prahe, t.j. symbolizuje zväzok robotníkov a roľníkov. Postavu kovorobotníka z realizovanej podoby stokorunáčky však nahrádza baník. Na rozdiel od realizovanej podoby bankovky, sú obe postavy umiestnené v ležatom elipsovitom medailóne (65x40 mm) uloženom v strede hornej polovice bankovkového poľa. Z oboch postáv sú zobrazené iba ich poprsia. Roľník držiaci v náručí snop obilia je vyobrazený v čelnom pohľade a baník so zbíjačkou položenou na ľavom pleci v trištvrtinovom pohľade zľava. Zvolený spôsob a veľkos? vyobrazenia oboch postáv však umožnil autorovi návrhu – grafikovi I. I. Dubasovovi oveľa podrobnejšie prepracova? ich tváre a účes ako tomu je na realizovanej podobe tejto bankovky. Zobrazenie baníka nápadne pripomína postavu baníka na líci sovietskej jednorubľovej štátovky vzoru 1938 od toho istého autora (Obr. 3).
Na bokoch medailónu sú umiestnené dve zložité gilošové ružice s hodnotovou číslicou 100 uložené na pozadí jednoduchého rastlinného ornamentu. Spodný okraj medailónu čiastočne prekrýva v dvoch riadkoch dvojjazyčný názov emisnej banky. Úprava názvu je veľmi podobná jeho úprave na realizovanej podobe bankovky, písmo i celý nápis sú však trochu širšie. Pod názvom emisnej banky leží v strede bankovkového poľa zložitá gilošová kartuša s hodnotovou číslicou 100 a štítkom s rokom vydania 1953. Pozadie kartuše tvorí nepravidelná gilošová ružica v kontrastujúcej belasej farbe. Na bokoch kartuše je slovné vyznačenie hodnoty – vpravo česky, vľavo slovensky. V pozadí sú náznaky rastlinného ornamentu. Pod slovným vyznačením hodnoty sa na oboch stranách opakuje séria a číslo bankovky. Sériové písmená ID sú iniciálami mena autora návrhu a šes?miestne číslo 240153 predstavuje zakódovaný dátum vzniku návrhu – 24 január 1953. Bankovkové pole lemuje tmavý rámik s náznakmi negatívnej giloše, výrazne odlišnej od realizovanej podoby bankovky. V dolnej časti rámika sú umiestnené štítky s trestnou vyhrážkou. Pozadie bankovkového poľa je béžové, bez náznaku predpokladaného podtlačového rastra. Vedúca farba líca je béžová a hnedá, medailón je ružovkastý.
Na návrhu (údajne) rubovej strany (Obr. 2) v strede bankovkového poľa dominuje malý štátny znak ČSR, na jeho bokoch je slovné vyznačenie hodnoty v troch riadkoch, vľavo česky, vpravo slovensky. V pozadí v podtlači sú zakreslené tmavo béžové hodnotové číslice. Pod slovným vyznačením hodnoty je obojstranne umiestnená séria ID a číslo 200153. Opä? ide o iniciály autora a zakódovaný dátum vzniku návrhu – 20 január 1953. V hornej časti rámiku je uložený tmavomodrý pás s názvom emisnej banky. po jeho bokoch, v horných rohoch bankovkového poľa sú hodnotové číslice 100. Stred spodnej časti rámika prekrýva široká stuha s dvojjazyčnou trestnou vyhrážkou. V jej strede je malá gilošová ružica s rokom vydania bankovky 1953 V oboch dolných rohoch sú hodnotové číslice jednoduchého geometrického tvaru. V podtlači bankovkového poľa sú náznaky bohatého rastlinného ornamentu. Vedúce farby sú tmavomodrá (hlavné prvky obrazu a nápisy) a okrová (ochranné podtlače).
Samotná kompozícia, výrazné opakovanie názvu emisného ústavu, nápadné slovné vyznačenie hodnoty umiestené na oboch stranách rube, ktoré je dokonca omnoho výraznejšie ako na líci, opakovanie trestných vyhrážok, roku vydania a do určitej miery i číslovania (ktoré má však na návrhoch aj identifikačnú funkciu) však vnucujú otázku, či je archívne označenie jedného návrhu za líc a druhého za rub správne. Približne rovnaká dominantnos? oboch obrazov a modrá vedúca farba návrhu údajného rubu vybočujúca zo systému farebnosti definitívnej podoby monochromatických bankoviek (rad – 1, 10 a 100 Kčs hnedá, 3 a 25 Kčs modrá, 5 a 50 Kčs zelená) naznačuje, že môže ís? v skutočnosti o dve nepoužité alternatívne riešenia lícnej strany stokorunáčky. Túto hypotézu podporuje aj časová postupnos? návrhov – ”modro-okrový” návrh z 20. januára ešte vybočuje z uvedeného farebného systému, zatiaľ čo ”okrový” návrh z 24. 1. už korešponduje s farebnos?ou definitívnej podoby bankovky (ružovkastá farba medailónu sa na definitívnej podobe prenáša do oválnej ružice v pozadí slovných vyznačení hodnoty). To zároveň umožňuje vyslovi? aj hypotézu, že na návrhu z 20. januára si autor ešte len ujasňoval systém farebnosti budúcej navrhovaných štátoviek a bankoviek.
Oba návrhy sú pozoruhodné aj z kompozičného hľadiska. Návrh (rubu) z 20. 1. 1953 viditeľne opakuje kompozičnú schému rubu 5-korunáčky tvaru A z roku 1945 navrhnutej Charlesom Meronkim (Obr. 4). Stuha s nápisom REPUBLIKA ČESKOSLOVENSKÁ je na nerealizovanom návrhu transformovaná do pásu s názvom emisnej banky. Tvar štítu s malým štátnym znakom ČSR je štítu na pä?korunáčke viac ako podobný. Číslice 5 na bokoch štátneho znaku nahrádza na stokorunáčke slovné vyznačenie hodnoty a gilošový pás v ich pozadí nahrádzajú okrové hodnotové číslice 100 v podtlači. Kompozičnú analógiu ratolestí možno vidie? v stuhe s trestnou vyhrážkou. Inšpirovanie sa rubom staršej československej štátovky však do istej miery podporuje možnos?, že tento návrhu bol ozaj myslený ako návrhu rubu, zhodne z jeho označením v archíve Goznaku.
Návrh z 24 januára 1953 zasa nápadne pripomína kompozíciu bankoviek po 1. 5, 10, 50 a 100 wonoch vzoru 1947 (Obr. 5) navrhnutých a vytlačených v Goznaku pre Centrálnu banku severnej Kórey zhruba rok pred vyhlásením dnešnej KĽDR (12.9.1948). Ide hlavne o centrálne uloženie ležatého vodorovného oválu s postavami kórejského roľníka a robotníka. Nápadnú zhodu vidie? aj v riešení rámika oválneho medailónu, ktorý v strede horného okraja a na bočných okrajoch prechádza na kórejských bankovkách i na nerealizovanom návrhu do nenápadných rozvilin a rastlinného dekóru.. Väzba na tieto kórejské bankovky, najmä vyšších hodnôt, je však voľnejšia ako medzi návrhom z 20. januára 1953 a rubom pä?korunáčky tvaru A z roku 1945.
Návrhy ostatných štátoviek a bankoviek vzoru 1953 síce nie sú s výnimkou návrhu definitívnej podoby stokorunáčky (6. 2. 1953) kódovane datované (c. f. Šustek 1998, s. 51-52, obr. 27-32), ale časový odstup medzi nerealizovaným návrhom I. I. Dubasova na stokorunáčku z 24. 1. 1953 a jeho realizovaným návrhom z 6. 2. 1953 (Obr. 6) (pozn. realizovaný návrh 100 Kčs I 1953 bol nesprávne pripísaný S. Pomanskému na základe preukázateľne mylnej písomnej informácie, c. f.. Šustek 1997, s. 81, obr. 1, Bajer 1999), ako aj spracovanie realizovaného návrhu líca 100-korunáčky na základe kompozičnej schémy prevzatej z líca trojrubľovej štátovky z roku 1938 (Šustek 1997, s. 85, obr. 8) a postupné, čoraz voľnejšie odvodzovanie návrhov líca 50- a 25-korunáčky z tejto schémy ukazuje, že v januári a na začiatku februára 1953 postupne kryštalizoval názor vedúceho ateliéru Goznaku I. I. Dubasova, na koncepciu stvárnenia líca navrhovanej emisie československých bankoviek po 25, 50 a 100 Kčs. Príznačné je aj to, že návrhy líca 50- a 25-korunáčky podľa tejto schémy už spracovával jeho vtedajší podriadený S. Pomanskij. Ak je naznačená hypotéza pravdivá, možno oba nerealizované návrhy z uvedených dôvodov považova? skôr za podrobne rozpracované študijné kresby ako za samotný návrh stokorunáčky.
Existencia týchto návrhov na stokorunáčku ďalej ukazuje, že napriek značnému časovému tlaku na celú zákazku (pôvodný termín dodávky vytlačených štátoviek a bankoviek bol 5. 4. 1953 pričom tlač bankoviek nebola v priamo v Goznaku objednaná skôr ako začiatkom decembra 1952 -c. f. Jirásek & Šůla, 1992) sa návrhom štátoviek a bankoviek venovala pomerne značná pozornos?. I keď s ohľadom na mimoriadnu časovú tieseň všetky štátovky a bankovky vzoru 1953 používajú kompozičné riešenia prevzaté zo starších sovietskych i zahraničných papierových platidiel, ktoré v Goznaku vznikli, možno výtvarnú stránku týchto štátoviek a bankoviek hodnoti? za maximum dosiahnuteľné v daných podmienkach.
Literatúra
Bajer, J., 1999: Papírová platidla Československa 1919-1993, České republiky, Slovenské republiky 1993-1999. Praha.
Jirásek, Z., Šůla, J., 1992 Velká peněžní loupež v Československu 1953 aneb 50:1, Praha.
Šustek, Z., 1997: Neznámi autori československých papierových platidiel z rokov 1944, 1953 a 1961. Numizmatika, 15: 80-89.
Šustek, Z., 1998: Neznáme návrhy československých vojenských poukážok z roku 1944 a štátoviek a bankoviek vzor 1953. Numizmatika, 16: 40-64.
Pramene
Obrazová dokumentácia v archíve kombinátu GOZNAK, Moskva.
Nedávno sa podarilo získa? aj jediný (dochovaný) alternatívny návrh týchto platidiel. Ide o návrh stokorunáčky. Predstavujú ho dve do podrobností prepracované akvarelové kresby nakreslené na bielom kartóne a označené v archíve Goznaku ako neschválený návrh líca (Obr. 1) a rubu (Obr. 2). Rozmery bankovkového poľa i okrajov (154x80 mm) sa presne zhodujú s rozmermi realizovanej podoby stokorunáčky vzoru 1953.
Obraz lícnej strany (Obr. 1) tematicky zodpovedá požiadavkám stanoveným ministerstvom financií v Prahe, t.j. symbolizuje zväzok robotníkov a roľníkov. Postavu kovorobotníka z realizovanej podoby stokorunáčky však nahrádza baník. Na rozdiel od realizovanej podoby bankovky, sú obe postavy umiestnené v ležatom elipsovitom medailóne (65x40 mm) uloženom v strede hornej polovice bankovkového poľa. Z oboch postáv sú zobrazené iba ich poprsia. Roľník držiaci v náručí snop obilia je vyobrazený v čelnom pohľade a baník so zbíjačkou položenou na ľavom pleci v trištvrtinovom pohľade zľava. Zvolený spôsob a veľkos? vyobrazenia oboch postáv však umožnil autorovi návrhu – grafikovi I. I. Dubasovovi oveľa podrobnejšie prepracova? ich tváre a účes ako tomu je na realizovanej podobe tejto bankovky. Zobrazenie baníka nápadne pripomína postavu baníka na líci sovietskej jednorubľovej štátovky vzoru 1938 od toho istého autora (Obr. 3).
Na bokoch medailónu sú umiestnené dve zložité gilošové ružice s hodnotovou číslicou 100 uložené na pozadí jednoduchého rastlinného ornamentu. Spodný okraj medailónu čiastočne prekrýva v dvoch riadkoch dvojjazyčný názov emisnej banky. Úprava názvu je veľmi podobná jeho úprave na realizovanej podobe bankovky, písmo i celý nápis sú však trochu širšie. Pod názvom emisnej banky leží v strede bankovkového poľa zložitá gilošová kartuša s hodnotovou číslicou 100 a štítkom s rokom vydania 1953. Pozadie kartuše tvorí nepravidelná gilošová ružica v kontrastujúcej belasej farbe. Na bokoch kartuše je slovné vyznačenie hodnoty – vpravo česky, vľavo slovensky. V pozadí sú náznaky rastlinného ornamentu. Pod slovným vyznačením hodnoty sa na oboch stranách opakuje séria a číslo bankovky. Sériové písmená ID sú iniciálami mena autora návrhu a šes?miestne číslo 240153 predstavuje zakódovaný dátum vzniku návrhu – 24 január 1953. Bankovkové pole lemuje tmavý rámik s náznakmi negatívnej giloše, výrazne odlišnej od realizovanej podoby bankovky. V dolnej časti rámika sú umiestnené štítky s trestnou vyhrážkou. Pozadie bankovkového poľa je béžové, bez náznaku predpokladaného podtlačového rastra. Vedúca farba líca je béžová a hnedá, medailón je ružovkastý.
Na návrhu (údajne) rubovej strany (Obr. 2) v strede bankovkového poľa dominuje malý štátny znak ČSR, na jeho bokoch je slovné vyznačenie hodnoty v troch riadkoch, vľavo česky, vpravo slovensky. V pozadí v podtlači sú zakreslené tmavo béžové hodnotové číslice. Pod slovným vyznačením hodnoty je obojstranne umiestnená séria ID a číslo 200153. Opä? ide o iniciály autora a zakódovaný dátum vzniku návrhu – 20 január 1953. V hornej časti rámiku je uložený tmavomodrý pás s názvom emisnej banky. po jeho bokoch, v horných rohoch bankovkového poľa sú hodnotové číslice 100. Stred spodnej časti rámika prekrýva široká stuha s dvojjazyčnou trestnou vyhrážkou. V jej strede je malá gilošová ružica s rokom vydania bankovky 1953 V oboch dolných rohoch sú hodnotové číslice jednoduchého geometrického tvaru. V podtlači bankovkového poľa sú náznaky bohatého rastlinného ornamentu. Vedúce farby sú tmavomodrá (hlavné prvky obrazu a nápisy) a okrová (ochranné podtlače).
Samotná kompozícia, výrazné opakovanie názvu emisného ústavu, nápadné slovné vyznačenie hodnoty umiestené na oboch stranách rube, ktoré je dokonca omnoho výraznejšie ako na líci, opakovanie trestných vyhrážok, roku vydania a do určitej miery i číslovania (ktoré má však na návrhoch aj identifikačnú funkciu) však vnucujú otázku, či je archívne označenie jedného návrhu za líc a druhého za rub správne. Približne rovnaká dominantnos? oboch obrazov a modrá vedúca farba návrhu údajného rubu vybočujúca zo systému farebnosti definitívnej podoby monochromatických bankoviek (rad – 1, 10 a 100 Kčs hnedá, 3 a 25 Kčs modrá, 5 a 50 Kčs zelená) naznačuje, že môže ís? v skutočnosti o dve nepoužité alternatívne riešenia lícnej strany stokorunáčky. Túto hypotézu podporuje aj časová postupnos? návrhov – ”modro-okrový” návrh z 20. januára ešte vybočuje z uvedeného farebného systému, zatiaľ čo ”okrový” návrh z 24. 1. už korešponduje s farebnos?ou definitívnej podoby bankovky (ružovkastá farba medailónu sa na definitívnej podobe prenáša do oválnej ružice v pozadí slovných vyznačení hodnoty). To zároveň umožňuje vyslovi? aj hypotézu, že na návrhu z 20. januára si autor ešte len ujasňoval systém farebnosti budúcej navrhovaných štátoviek a bankoviek.
Oba návrhy sú pozoruhodné aj z kompozičného hľadiska. Návrh (rubu) z 20. 1. 1953 viditeľne opakuje kompozičnú schému rubu 5-korunáčky tvaru A z roku 1945 navrhnutej Charlesom Meronkim (Obr. 4). Stuha s nápisom REPUBLIKA ČESKOSLOVENSKÁ je na nerealizovanom návrhu transformovaná do pásu s názvom emisnej banky. Tvar štítu s malým štátnym znakom ČSR je štítu na pä?korunáčke viac ako podobný. Číslice 5 na bokoch štátneho znaku nahrádza na stokorunáčke slovné vyznačenie hodnoty a gilošový pás v ich pozadí nahrádzajú okrové hodnotové číslice 100 v podtlači. Kompozičnú analógiu ratolestí možno vidie? v stuhe s trestnou vyhrážkou. Inšpirovanie sa rubom staršej československej štátovky však do istej miery podporuje možnos?, že tento návrhu bol ozaj myslený ako návrhu rubu, zhodne z jeho označením v archíve Goznaku.
Návrh z 24 januára 1953 zasa nápadne pripomína kompozíciu bankoviek po 1. 5, 10, 50 a 100 wonoch vzoru 1947 (Obr. 5) navrhnutých a vytlačených v Goznaku pre Centrálnu banku severnej Kórey zhruba rok pred vyhlásením dnešnej KĽDR (12.9.1948). Ide hlavne o centrálne uloženie ležatého vodorovného oválu s postavami kórejského roľníka a robotníka. Nápadnú zhodu vidie? aj v riešení rámika oválneho medailónu, ktorý v strede horného okraja a na bočných okrajoch prechádza na kórejských bankovkách i na nerealizovanom návrhu do nenápadných rozvilin a rastlinného dekóru.. Väzba na tieto kórejské bankovky, najmä vyšších hodnôt, je však voľnejšia ako medzi návrhom z 20. januára 1953 a rubom pä?korunáčky tvaru A z roku 1945.
Návrhy ostatných štátoviek a bankoviek vzoru 1953 síce nie sú s výnimkou návrhu definitívnej podoby stokorunáčky (6. 2. 1953) kódovane datované (c. f. Šustek 1998, s. 51-52, obr. 27-32), ale časový odstup medzi nerealizovaným návrhom I. I. Dubasova na stokorunáčku z 24. 1. 1953 a jeho realizovaným návrhom z 6. 2. 1953 (Obr. 6) (pozn. realizovaný návrh 100 Kčs I 1953 bol nesprávne pripísaný S. Pomanskému na základe preukázateľne mylnej písomnej informácie, c. f.. Šustek 1997, s. 81, obr. 1, Bajer 1999), ako aj spracovanie realizovaného návrhu líca 100-korunáčky na základe kompozičnej schémy prevzatej z líca trojrubľovej štátovky z roku 1938 (Šustek 1997, s. 85, obr. 8) a postupné, čoraz voľnejšie odvodzovanie návrhov líca 50- a 25-korunáčky z tejto schémy ukazuje, že v januári a na začiatku februára 1953 postupne kryštalizoval názor vedúceho ateliéru Goznaku I. I. Dubasova, na koncepciu stvárnenia líca navrhovanej emisie československých bankoviek po 25, 50 a 100 Kčs. Príznačné je aj to, že návrhy líca 50- a 25-korunáčky podľa tejto schémy už spracovával jeho vtedajší podriadený S. Pomanskij. Ak je naznačená hypotéza pravdivá, možno oba nerealizované návrhy z uvedených dôvodov považova? skôr za podrobne rozpracované študijné kresby ako za samotný návrh stokorunáčky.
Existencia týchto návrhov na stokorunáčku ďalej ukazuje, že napriek značnému časovému tlaku na celú zákazku (pôvodný termín dodávky vytlačených štátoviek a bankoviek bol 5. 4. 1953 pričom tlač bankoviek nebola v priamo v Goznaku objednaná skôr ako začiatkom decembra 1952 -c. f. Jirásek & Šůla, 1992) sa návrhom štátoviek a bankoviek venovala pomerne značná pozornos?. I keď s ohľadom na mimoriadnu časovú tieseň všetky štátovky a bankovky vzoru 1953 používajú kompozičné riešenia prevzaté zo starších sovietskych i zahraničných papierových platidiel, ktoré v Goznaku vznikli, možno výtvarnú stránku týchto štátoviek a bankoviek hodnoti? za maximum dosiahnuteľné v daných podmienkach.
Literatúra
Bajer, J., 1999: Papírová platidla Československa 1919-1993, České republiky, Slovenské republiky 1993-1999. Praha.
Jirásek, Z., Šůla, J., 1992 Velká peněžní loupež v Československu 1953 aneb 50:1, Praha.
Šustek, Z., 1997: Neznámi autori československých papierových platidiel z rokov 1944, 1953 a 1961. Numizmatika, 15: 80-89.
Šustek, Z., 1998: Neznáme návrhy československých vojenských poukážok z roku 1944 a štátoviek a bankoviek vzor 1953. Numizmatika, 16: 40-64.
Pramene
Obrazová dokumentácia v archíve kombinátu GOZNAK, Moskva.
Obrázky:
|
|
|
|
|
|